Monika bola obyčajné dievča, ktorá od života nechcela veľa, len ho žiť, tak ako najlepšie vie. Nemala vysoké ambície, mala rada svoju pokojnú prácu v malom hoteli, túžila po deťoch a rodine. Vo voľnom čase rada čítala a objavovala nepoznané záhady vesmíru… Chcela si život užívať plnými dúškami a zaujímala sa o meditácie.
Peter bol zrelý muž, ktorý už od života získal všetko len nie pokoj. Bol dobrý vo všetkom do čoho sa pustil. Z postu riaditeľa banky odišiel po 10 rokoch stresu a usadil sa na malom meste a začal konečne robiť to, čo ho bavilo. Stal sa profesionálnym domácim majstrom. Poradil si so všetkým či už to bol pokazený kompresor či kuchynský robot. V jeho dielni nechýbali ani také vymoženosti ako sú brúsne kotúčeči elektrické vŕtačky. Poradil si aj s počítačmi a sieťové prvky pre neho neboli žiadnou záhadou. Bol rozvedený, tri krát a v živote u nehľadal nič len pokoj.
Monika s Petrom sa zoznámili na miestnom hudobnom festivale. Zamilovali sa do seba. Láska na prvý pohľad. A tu by to mohlo skončiť tak, že sa vzali a žili spolu šťastní až kým nepomreli.
Bolo to však inak. Peter sa mesiac potom ako spolu začali randiť stiahol. Nechcel Monike ublížiť, neveril si, že môže nejakú ženu urobiť trvale šťastnou keďže bol trikrát rozvedený a skôr ako expertom na vzťahy sa cítil byť expertom na rozvody. Monika sa vyhýbal a tvrdil jej, že jej do života prinesie len nešťastie a, že to nemá cenu, aby s ním bola.
Monika šťastná, že konečne našla lásku svojho života nemohla uveriť Petrovým slovám. Veľmi jej to ublížilo, ale vedela, že jeho rozhodnutie musí rešpektovať.
O rok sa stretli znova. A tu už prichádza na rad náš šťastný koniec, Peter za ňou prišiel s kyticou ruží a povedal: „Viem, prečo som nevedel žiadnu z tých žien urobiť šťastnou! Pretože som vedel, že tam vonku je ešte dokonalá žena, ktorá na mňa čaká. Si to ty Monika. Milujem ťa.“