„Dnešný deň začal celkom fajn. Ráno som vstala, nemala som už čas na raňajky, len som si umyla zuby, tvár, vlasy zopla do drdolu, obliekla si prvé šaty, ktoré som uvidela, obula si sandále a utekala do škôlky. Mirka nám ochorela a na poslednú chvíľu sme zháňali novú posilu, keďže ostatné dievčatá sú odcestované a ja potrebujem vybaviť pár vecí v kancelárii. Našťastie mi zhodou okolností, kamarátka, ktorá mi robí realizácie interiérov do nášho nového bytu a práve sme spolu špekulovali, kde by sa najviac vynímala naša nová nádherná shisha, dala kontakt na svoju kamarátku, učiteľku, ktorá by mohla mať cez prázdniny čas. Tak som jej zavolala a ona nadšene súhlasila.
Ale to bolo už včera, inak tá noc bola strašná, teda aspoň zaspávanie, síce mi bolo jasné, že kamoška mi neodporučí nejakého nezodpovedného človeka, ale predsa som len rozmýšľala, kto to vlastne bude. Ale tak dnes potom jak som prišla do škôlky a uvidela som Evu, ako sa tá pani volala odľahlo mi už po pár minútach. Bola to veľmi milá pani. Zapôsobila n a mňa a aj k deťom sa správala úplne skvelo. Takže spokojná som odišla do kancelárie, po ceste som ešte stretla pár rodičov zo škôlky s ktorými som prehodila pár slov.
V kancelárii na mňa čakala hromada práce, vyúčtovania festivalu, ktorý sme organizovali, písanie a nahadzovanie článkov. Neprestala som až do 18.tej. Prišiel po mňa manžel. Doma som navarila, prezerala som si dovolenku na Slovensku, konkrétne som si zadala do vyhľadávania ubytovanie Poprad a znova som potom pracovala ešte do 23:30. „
Píšete si denník? Môže vyzerať napríklad takto, žiadne hlboké myšlienky len totálne vyrozprávanie sa z toho, čo sa dialo. Proste je to ako vyrozprávanie sa najlepšej kamoške, ktorú v tejto chvíli prezentuje kus čistého papiera a pero je váš komunikačný nástroj. Vraj je to dobrá psychohygiena. Vyskúšate to?