Meškala. Ako obvykle. Potrebovala si ešte vyžehliť aspoň dve zdravotnícke blúzy a vyleštiť topánky.
Zadychčaná dobehla na miesto stretnutia o 20 minút neskôr. Čakal ju tam. Trpezlivo, popíjal už druhú šálku čaju a rozmýšľal nad tým, prečo sa asi zdržala.
„Nechaj ma hádať… Prilietli mimozemšťania, uniesli ťa na inú planétu, 20 svetelných rokov do budúcnosti, pretože si tam mala veľmi dôležitú misiu a pri ceste späť nesprávne vypočítali návrat do súčasnosti?“
„Tesne vedľa“ odvetila slečna, ktorej dochvíľnosť nie je práve najsilnejšia stránka
Zuzana s Martinom boli dlhodobí kamaráti. Nikdy medzi nimi nebolo nič viac ako len priateľstvo, ale zase to priateľstvo bolo veľmi silné. Preberali všetko. Od ženy cez mužov, cez to, ktorá maska na tvár je jej najobľúbenejšia až po to, ktoré auto má aký výkon.
„No a je to zase tu. Ďalšia žena, ktorá mi zakázala, aby som sa s tebou kamarátil. Mám si vybrať. Buď ona alebo ty… Chápeš to?“
Už sa im to stalo niekoľký krát skoro žiadny partner Zuzany alebo nejaká Martinova partnerka nepochopili to ich blízke priateľstvo.
„Milujem ju, ale ty si pre mňa ako moja sestra. Rodina. Nemôžeš sa prestať stýkať s rodinou. Nemôže mi to zakázať. Buď to pochopí, alebo…“
Je hrozné, že niektorí ľudia sú natoľko žiarliví, že nedokážu prijať to, že ich partner má priateľov opačného pohlavia. Myslím, že to bude tým, že si neveria, že majú veľmi slabé sebavedomie a boja sa konkurencie.
„To dúfam. Veď to by bolo ako keby mi odsekli ruku.“ Odvetí Zuzana a snaží sa pozrieť na Martina očami, vďaka ktorým by mohli tie jeho partnerky žiarliť. Nedarí sa jej to. Je to proste jej najlepší kamarát a nič mužsko-ženské medzi nimi nedokáže cítiť. Ach akoby to všetkým tým ženám mohla dokázať. Je jej ľúto, že aj táto Karin, ktorá vyzerala tak v pohode a dokonca sa aj poznajú.